O módnom priemysle sa v dnešnej dobe otvorene hovorí ako o špinavom biznise. Módny priemysel je jedným z najviac znečisťujúcich odvetví na planéte. Podľa Svetovej banky je 20% globálneho znečistenia vody spôsobené spracovaním textilu, čo z neho robí druhého najväčšieho znečisťovateľa sladkovodných zdrojov na planéte. Štvrtina vyrobených chemikálií sa používa v textilnom priemysle, ten je tiež vysoko náročný na zdroje. Predpokladá sa, že spotreba oblečenia stúpne do roku 2030 až o 60% vzhľadom na nárast rýchlej módy. Módne odvetvie preto jednoznačne potrebuje zmeniť smer.
Cena oblečenia klesá už desaťročia, zatiaľ čo ľudské a environmentálne náklady dramaticky vzrástli. Znižovaním nákladov a ignorovaním bezpečnosti sa stali akceptovanou súčasťou tohto nového obchodného modelu až do jedného aprílového rána 2013, kedy udalosť na okraji Dháky v Bangladéši vytiahla skrytú stránku módy na titulky správ. Nešťastie zabilo viac ako 1100 ľudí a stalo sa doposiaľ najväčším v dejinách textilného priemyslu. V roku 2017 firma Burberry spálila oblečenie za 32 miliónov eur, aby udržalo exkluzivitu svojej značky. Od tejto doby sa začalo čo raz viac ľudí zamýšľať nad tým, či je potrebné, aby sme šatník neustále plnili a obmieňali a podporovali tento krvavý biznis.
Rýchla móda
Najväčším problémom fast – fashion (z ang. rýchlej módy) je nadprodukcia a s ňou spojená nadspotreba, ktorá spôsobuje nadmerné používanie chemikálií, vody ničenie životného prostredia a vzniku veľkého množstva odpadov. Spočiatku boli na trhu len dve kolekcie jar/leto a jeseň/zima. S jedlom však rástla chuť, a tak značky vehementne pátrali po tom ako pritiahnuť zákazníkov aj v medziobdobí, tak riešili medzisezónne kolekcie, čo vyrástlo k dnešným 52 kolekciám za rok.
Veľké módne firmy sa pod nátlakom kritikov snažia odvrátiť pozornosť a púšťajú sa do tzv. greenwashingu – natieranie na zeleno. Vzhľadom na to, že sa udržateľnosť stáva viac trendy, veľké spoločnosti sa ich snažia využiť na marketing, napríklad využívajú alternatívne spôsoby farbenia, ktoré požadujú menšie množstvo vody. Farbenie však predstavuje len niekoľko percent celkovej spotreby vody z celého procesu výroby oblečenia. Preto sa produkty len ekologicky tvária a pre spoločnosti predstavujú len ďalší zdroj príjmov. U niektorých módnych gigantov sa však pomaly začínajú objavovať kolekcie z odpadov či požičovne oblečenia. Ideálne je nákup oblečenia, ktoré má nízky dopad na životné prostredie. Ako však poznáme, ktorý kúsok spĺňa všetky charakteristiky a bol vyrobený ekologicky?
Ak by sme chceli nakupovať odev vyrobený ekologicky prívetivou cestou a to od nitky až po produkt, musíme hľadať materiál s certifikátom GOTS. Je to najprísnejší biotextilný certifikát vôbec a dokonca deklaruje pracovné podmienky v celom dodávateľskom reťazci. V obchodoch sa však skôr stretávame s označením Oeko-Tech Standard 100, ktorý však nie je biotextilným certifikátom, deklaruje však, že finálny produkt bol testovaný na prítomnosť zdraviu škodlivých chemikálií a nepresiahla zákonom stanovené normy.
“V jednoduchosti je krása”
Ďalšou alternatívou ako zabrániť podmaneniu fast – fashion je zredukovať oblečenie a vytvoriť tak štýlový a funkčný šatník. Ide o takzvaný kapsulový šatník. Nakupovaním stále nových kúskov robí v našej skrini obrovský chaos. Naopak nákupom nadčasových kvalitných kúskov dokážete vytvoriť niekoľko ľahko kombinovateľných outfitov. S týmto konceptom prišla v 70. rokoch Susie Faux. Prvotne bol určené pre ženy pracujúce v biznise pre ktorých chcela vytvoriť univerzálny šatník, nakoniec sa táto myšlienka dostala do povedomia a stala sa populárnou aj u vysoko postavených ľudí. Vo chvíli, keď sa vám podarí vybudovať šatník, ktorý Vás teší, získate k jeho obsahu úplne iný vzťah. Móda je teda jedným zo spôsobov ako začať s udržateľným životným štýlom.