Prečo kompostovať?
- Predchádzate tým vzniku odpadu.
- Ušetríte za priemyselné hnojivá.
- Získate kvalitné hnojivo, ktoré zadržiava vodu, prevzdušňuje pôdu a dodáva jej živiny.
- Pravidelným pridávaním kompostu do ťažkej pôdy zvýšite jej pórovitosť, vzdušnosť a zlepšíte jej priepustnosť.
- Pridaním kompostu do ľahkej pôdy zvýšite jej súdržnosť a znižujete vysychavosť pôdy.
Štyri základné pravidlá kompostovania
1. Správna veľkosť materiálu Najdôležitejšie je to v prípade ťažšie rozložiteľných materiálov – drevo, stonky starších rastlín, tvrdšie časti zeleniny, slama, kukuričné stonky. Ich veľkosť by nemala presiahnuť veľkosť palca na ruke. Mäkké materiály, ktoré sú ľahko rozložiteľné, nie je nutné zmenšovať. Úpravu veľkosti môžete zabezpečiť sekaním, lámaním, strihaním.
2. Vyvážený pomer kompostovaného materiálu Základným predpokladom pre dobrý rozklad je vyvážený pomer materiálu. Platí, že dusíkaté materiály (hnoj, trus, pokosená tráva, kuchynský bioodpad, zvyšky z úrody), ktoré sú väčšinou mäkké, vlhké a zelené, treba zmiešať s uhlíkatými materiálmi (drevná štiepka, piliny, lístie, slama, papier), ktoré sú väčšinou tvrdé, suché a hnedé. Ich objemový pomer by sa mal približovať k 1:1.
3. Dostatočný prístup vzduchu Kompostovanie je aeróbny proces – za prístupu kyslíka. Kompost by sa práve preto mal prekopávať minimálne 1 – 2x v priebehu času rozkladu. Ideálne je sledovať, čo sa s kompostom deje a prekopávať ho podľa potreby.
4. Správna vlhkosť Ak má kompostovaný materiál nedostatok vlhkosti, proces sa spomaľuje alebo sa zastaví. Pokiaľ je vlhkosť nadmerná, dochádza k nežiadúcemu hnilobnému procesu. Preto správnu vlhkosť musíte kontrolovať a v prípade potreby ju zvýšiť (pokropením vodou alebo pridaním vlhkého dusíkatého materiálu), alebo znížiť pridaním suchých – uhlíkatých materiálov.
Čo dávať do kompostéra:
- bioodpad rastlinného pôvodu (dusíkatý materiál)pokosenú tráva, seno, zvyšky rastlín, burina, zvyšky ovocia a surovej zeleniny (varená len v malom množstve), zhnité ovocie a zelenina, bylinky, kvety, vylúhovane čaje, káva
- kôstky, zrná, kostrnky, škrupiny z orechov a iných plodov
- podstielky, srsť, perie z hospodárskych zvierat a ich výkaly (hnoj)
- nadrobno podrvené škrupiny vajec
- uhlíkatý materiál – papierové obaly z vajec, kotúčiky z kuchynských utierok a toaletného papiera, použité kuchynské papierové utierky (nie mastné), noviny v malom množstve, hobliny, piliny, drevená štiepka, slama, lístie, nebielený kartón, drevené peletky, pšeničné otruby, zvyšky živých stromčekov a kríkov
- popol z chemicky neošetreného dreva (len v malom množstve)
Čo nedávať do kompostéra:
- veľké kusy bioodpadov
- odpad živočíšneho pôvodu a kosti (mäsové, mliečne výrobky, ryby)
- zvyšky varených jedál, koláče, pečivo
- šupky citrusových plodov (max 20 % celkového objemu)
- plasty, konzervy, kartóny, textil a sklo, ktoré treba vhodiť do správneho kontajnera
- chemikálie, lieky, farby, oleje, batérie – vyžadujú si špeciálnu likvidáciu
- prach, smeti z vysávača
- výkaly mäsožravých domácich zvierat (kompost z nich je vhodné použiť len na okrasné rastliny)
- noviny a letáky (obsahujú ťažké kovy)
- popol z dreveného uhlia
Ako vyrobiť vnútorný kompostér aj do bytu
- tri plastové vedrá alebo nádoby s vekom,
- papierové rolky z toaletného papiera alebo kartón z krabice,
- násada dážďoviek.
Postup:
- Vrchným dvom nádobám prevŕtame do dna diery (niekoľko),
- spodným dvom nádobám prevŕtame diery do veka,
- do spodného vedra vložíme stredné,
- do stredného vedra vložíme natrhaný papier z roliek toaletného papiera (aby dážďovky neprepadli) a vložíme doň hlinu s dážďovkami (dajú sa kúpiť už hotové kmene) a prikryjeme vekom,
- keď zaplníme stredné vedro (druhé odspodu), položíme naň tretie a proces kompostovania pokračuje.
Zatiaľ čo v úplne najspodnejšom vedre sa nám zbiera „dážďovkový“ čaj, ktorý po rozriedení vodou môžeme použiť ako hnojivo na rastliny, v druhom vedre nám vznikol hotový kompost, ktorý jednoducho zapracujeme do zeminy našich rastlín. Kompostovanie je nekončiaci sa kolobeh.