Boj s inváznymi druhmi

Naše občianske združenie sa venuje aj téme udržania biodiverzity a zachovania pôvodných druhov rastlín na našom území. S tým je spojené aj odstraňovanie inváznych druhov, ktoré naše pôvodné druhy vytláčajú. Oblasť inváznych druhov rastlín je však málo známa verejnosti, preto je našim cieľom tiež informovať a upozorňovať na túto problematiku.

Projekt odstránenia inváynzch rastlín pri Hornáde v Košiciach

O projekte pri Hornáde sa dočíte viac na tejto stránke, je to náš prvý projekt v tejto problematike. Aktuálne nám pribudla ďalšia lokalita a to areal škôlky v Košiciach, viac sa o tom dočíta na: https://greensociety.sk/pomoc-skolke/

Od roku 2021 sme začali bojovať s inváznzmi rastlinami v Košiciach pri Hornáde. Na územi rastú z inváznych druhov prevažne zlatobyľ a pohánkovec. Pohánkovec bol rozšírený vo väčšej miere, preto sme sa zamerali práve naň. Postup odstraňovania sme konzultovali so Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky (ŠOP). Zvolili sme pokosenie a spálenie rastliny v kombinácii s vykopávaním koreňov. Od Slovenského vodohospodárskeho podniku sme dostali povolenie na intervenciu na danom území, a ako bonus sme si od nich tiež odniesli cenné rady a prísľub pomoci.

S týmto projektom sme sa uchádzali aj o zelené granty, ktoré vyhlásilo mesto Košice v časti intervencia vo verejnom priestore, kde sme boli vyhodnotení ako úspešný uchádzač za rok 2021.

Na pomoc nám prišli aj členovia občianskeho združenia LiKE – Máme radi Košice, ktoré okrem samotnej pomoci prispelo aj k informovaniu Košičanov o danej problematike.

Pridávame pár fotiek z miesta:

Pohánkovec svojim rýchlim rastom dokáže úplne vytlačiť pôvodne rastúce rastliny a vytvoriť monokultúru, kde rastú len rastliny svojho druhu. Tie niekedy dosahujú výšku až 3 metre a tak vytvoria húštinu, cez ktorú sa nedá ani prejsť.

Pri bližšom pohľade na zem vidno, že nič iné okrem pohánkovca tam nerastie. Jeho stonky maju podobný tvar ako bambus, no sú o čosi mäkšie. Korene má hľuzovité, oranžovej farby. Tým, že vytlačí z brehov riek trávy, ktoré majú vlasovité korienky, pôda stratí prirodzenú ochranu a v prípade väčšej vody tak vzniká pôdna erózia, čo je ďalšie negatívum.

Po pokosení rastlín a vykopaní koreňov necháme zvyšky vysušiť. Následne ich naložíme do kontainera KOSIT a ten ich odvezie do miestnej spaľovňe. Zvyšky rastlín je dôležité zlikvidovať, lebo pohánkovec sa dokáže množiť aj pomocou odrezaných zvyškov rastlín.

Existuje aj iný spôsov odstránenia, a to za pomoci chémie, no s týmto spôsobom nemáme skúsenosť. Využíva sa hlavne na veľkých plochách zarastených pohánkovcom alebo na miestach, kde je obtiažné jeho vykopanie.

Na mieste, kde sme pohánkovec odstránili plánujeme vysiať semená trávy. Použijeme semeno trávy 7 a 12 druhové.

Zničenie pohánkovca však nie je jednodňová záležitoť. Celý proces môže trvať aj niekoľko rokov. Preto bude v nasledujúcom období dôležitý monitoring dotknutej oblasti a pravidelné dočisťovanie nových výhonkov. Po aktuálnych kontrolách vidíme, že práce bude dosť aj na nasledujúcu sezónu.

Dole pripájame galériu fotiek získaných počas prác na projekte:

Doplnujuca informacia: Na jeseň 2021, pohánkovec znovu dorástol. Prekvapila nás rýchlosť a aj intenzita rastu. Nakoniec aj s naším súhlasom sa rozhodli SVP pohánkovec na miestach, kde sme ho vykopávali postriekať. Takto sme sa prepli neplánovane do režimu kombinovaného odstráňovania, kde sa kombinuje manuálne odstráňovanie aj s chemiským postrekom. Miesta, kde sme pohánkovec nestihli odstrániť sa len pokosili, pretože tam bol príliš vysoký na postrek. Fotky z tejto udalosti sa v galérii nenachádzaju.

2022

Rok sme začali s monitoringom. Vidíme, že pohánkovec stále žije. No poyorujeme už prvé výsledky. Na miestach kde sme ho vykopávali a bol použitý aj postrek, čiže aplikovaná kombinovaná metóda, je pohánkovca viditeľne menej oproti miestam kde bol len pokosený.

Pre zaujimavost pridame aj fotky z monitroingu Jar 2022

Po konzultácii so ŠOP sme sa rozhodli, že na miestach, kde už rastie pohánkovec sám na veľkej ploche budeme pokračovať kombinavou metódou. (manuálne ostráňovanie )

Na miestach, kde ešte nerastie pohánkovec sám tak skúsime experimenty ako s toutou inou rastlinou bojovať bez chémie.

A – Na začiatku lokality skúsime pomôcť žihľave a budeme spomedzi nej pohánkovec vytrhávať. Možno sa jej podarí nakoniec nad pohánkovcom aj s našou pomocou zvíťaziť.

B – Na konci lokality, vyskúšame taktiku o ktorej sme sa dočítali na internete. Pohánkovec zakryjeme hrubou plachtou na 2-3 roky a počkáme, kým pohánkovec pod plachtou uplne vymrie.

Fotky z odstranovania: