V dnešnej dobe sa globálne predá a kúpi 2 biliónov tričiek ročne. Tým teda patrí k najbežnejšiemu typu odevu na svete. Ale ako a kde sa bežné tričko vyrába a aký má vplyv na životné prostredie? Príbeh trička by sa dal popísať v piatich dejstvách.
- Cyklus: Získavanie surovín
Príbeh tvojho trička začína pravdepodobne niekde na farme v Amerike, Číne alebo Indii, kde boli semienka zasiate, zavlažované a z ktorých vyrástli nadýchané chumáče. V minulosti existovali len prírodné vlákna z prírodných surovín ako z rastlinného (bavlna, konope, ľan) tak i zo živočíšneho pôvodu (vlna, hodváb). Vzhľadom na rastúci dopyt začali vznikať vlákna chemické a človekom umelo vytvárané. U umelých vlákien teda tie z prírodných polymérov (viskóza, modal, tencel), a z umelých polymérov (polyester, polyamid). V súčasnosti sa však môžete dočítať aj o textíliách vyrobených z pomarančovej kôry, ananásových listov, korkového dubu, mlieka alebo schránky kôrovcov.
Pestovaním bavlny drasticky poškodzujeme pôdu, na ktorej sa pestuje. Dôvodom je používanie veľkého množstva insekticídov a pesticídov (v príprade bavlny). Ak sa nič nezmení, takto znehodnotená pôda bude viesť k zníženiu produkcie potravy o 30% nasledujúcich 30-50rokov. Naviac, sú tieto chemikálie vysoko toxické a zdraviu škodlivé, a u ľudí pracujúcich s týmito chemikáliami nastávajú rôzne zdravotné problémy, niekedy až otrava. Novým módnym trendom sa stávajú aj rôzne typy vĺn, od merino cez kašmír. Väčšina merino vĺn pochádza z Autrálie, kde je dovolený úkol mulesing. Týmto krvavým procesom sú zmrzačené ročne milióny oviec a stále je to legálne.
Biobavlna je naopak pestovaná bez chemikálií a vo svojom prirodzenom prostredí. A je väčšinou spracovaná len za prítomnosti prírodných olejov a farbív. Biobavlna je oproti bavlne tradičná, ale niekoľkonásobne drahšia. Chceme však mať doma kvalitné výrobky musíme si priplatiť.
- Cyklus: Produkcia textilu
Vedeli sme, že textilný priemysel ovplyvňuje naše životné prostredie. Výskumná pracovníčka zo Švédska, Sandra Roos však zistila ako veľmi. Odhalila veľké množstvo problémov a zistila, že produkcia predstavuje až 70% celkovej uhlíkovej stopy módneho priemyslu. To tejto fáze cyklu patrí pradenie, tkanie a dokončovacie fázy textilnej výroby. V každej fáze sú často používané zdraviu ohrozujúce pracovné postupy a uvoľňovaný toxický odpad.
Organizácia Greenpeace robila v roku 2012 test. Nakúpila 141 kusov oblečenia od 20 známych odevných značiek a skúmala, či textily obsahujú chemikálie. U všetkých značiek minimálne jeden kus odevu, ktorý obsahoval zdraviu škodlivé látky NPE (nonyfenolethoxyláty). V konečnom dôsledku to bolo 63% zo všetkých skúmaných položiek. U všetkých odevov, ktoré obsahovali aj potlač, bola potvrdená prítomnosť ftalátu., u štyroch dokonca kriticky vysoká. U dvoch dokonca prítomnosť rokovinotvorných aminov.2 Preto je vždy nutné stále pátrať z akých materiálov sa daná značka šije a kde. Alternatívami k farbeným látkam sú prírodne farbené bavlny alebo technicky bezvodné farbenie, ale v súčasnosti s ňou v masovej výrobe nepočítajú z dôvodu nákladov a objemu. 20% z celkového priemyselného znečistenia vody je spôsobené farbením textilných materiálov.1
Takmer každý vie, že kvôli zníženiu nákladov sa odevy vyrábajú v krajinách tretieho sveta, ktoré pracujú v zlých podmienkach, za pár eur denne. Alternatívou však nemusí byť rovno zavrhnúť odevy vyrobené v tejto zemi. Treba brať o úvahy, že v týchto krajinách sú na odevnom priemysle závislý a v niektorých tvorí až 80% HDP. Masívny bojkot ponuky odevných reťazcov by mal na ekonomiku týchto krajín fatálny dopad a najviac by to pocítili bohužiaľ tí najchudobnejší – robotníci. A nakoniec sa ku Vám dostane článok o najbohatších ľuďoch sveta, kde sa pravidelne objavuje zakladateľ Inditex (ktorému patria Zara, Bershka, Stradivarius.. )
- Cyklus: Doprava
Predstavme si, že jedny rifle prejdú počas svojho životného cyklu v priemere 40 000 kilometrov.3 Navrhnú ich teda v Holansku, bavlna vyrastie v Uzbekistane, látka sa utká v Indii a nafarbí sa v Číne. Nohavice sa potom ušijú v Bangladéši s tím, že finálne úpravy, ako je napríklad pieskovanie, vďaka ktorým získajú rifle „ošúchaný“ vzhľad, prebehnú v Turecku. Nohavice potom putujú, napríklad ku nám na Slovensko, kde si ich kúpime. Potom, čo je donosíme, ich cesta ďalej pokračuje a s najväčšou pravdepodobnosťou končí niekde v Afrike.
Transport odevov vytvára enormnú uhlíkovú stopu a stále eskaluje. Lacnejšie oblečenie a väčšia ochota verejnosti nakupovať zvýšila od roku 1994 – 2014 o 400%, teda o 80 biliónov kusov odevu ročne. Na prepravu medzi fabrikami sa najčastejšie používa lodná doprava. Znečistenie z lodí každoročne spôsobuje asi 400 000 predčasných úmrtí na rakovinu pľúc a kardiovaskulárnych ochorení. To je dôvodom prečo transport oblečenia taktiež nazývajú toxická plavba. Po celom svete je asi 90 000 námorných nákladných lodí, pričom 15 najväčších vyprodukuje toľko znečistenia ako 750 miliónov automobilov.
- Cyklus: Využívanie produktu
Nákup oblečenia je ďalšou fázou životného cyklu odevu – spotreba a užívanie. Slovenský spotrebiteľ v priemere nakúpi 13kg nového oblečenia ročne, čo je ekvivalent ku 60 tričkám a 12 kusov nohavíc. Pritom to nie je tak dávno, kedy bol nákup nového odevu vnímaný ako investícia. Za nový kabát boli ochotní zaplatiť a polovicu svojho mesačného príjmu. Nie je preto divné, že si ho vážili a starali si oň.
Priemerná domácnosť v USA má okolo 400 kilogramov bielizne na pranie počas roka, čim využije 60 000 litrov vody. Pri každom praní syntetických materiálov ( polyester, polyamide, akryl..) sa do odpadových vôd uvolňujú mikroskopické čiastočky plastov. Medzinárodný zväz ochrany prírody (IUCN) odhaduje, že až 30% z celkového znečistenia morí plastovým odpadom je spôsobené mikroplastami a 35% z mikroplastového znečistenia pochádza práve z prania umelých vlákien. Podľa britských novín he Guardian 83% vody z kohútiku vo svete je kontaminovaná tiež týmito mikroplastovymi časticami. Spoločnosť Ginetex vyvinula sympatický projekt Clever Care, ktorý prináša užívateľom tipy a odporúčania ako sa starať o svoje oblečenie s ohľadom na životné prostredie.
- Cyklus: Koniec života produktu
Nakoniec sa životný cyklus odevu končí, keď sa odev prestane používať. Tento bod je mimoriadne dôležitý pre zmenu módnej výroby a spotreby. Ich proces sa dá predĺžiť ak produkt poskytnete pre second – hand alebo zabezpečiť iný cirkulárny proces produktu, napríklad recyklovateľnosť odevu, teda odev na konci svojej životnosti sa môže stať surovinou na výrobu nového odevu.
Na Slovensku sa každú hodinu vyhodí okolo 2750 kilogramov oblečenia. Najhoršie na tom je, že oblečenie väčšinou končí na skládkach – na Slovensku sa recykluje iba 10% textilu. Pre spropagovanie tohto problému sa rozhodla slovenská vetva svetového hnutia Fast Fashion, ktorá 24.mája upozornila Slovákov na ich prehnaný konzum.
Fotografia: Fashion Revolution Week, Námestie SNP, Bratislava
Dnešná konzumná prináša jednu veľkú neznámu. Ako sa popasovať so stále rastúcim množstvom odpadu. Zásadná vec, ktorú si treba uvedomiť je skutočnosť, že ponuka odevu v dnešnej dobre je niekoľkokrát väčšia ako dopyt po nich. Kedykoľvek vkladáte svoje už dávno nechcené oblečenie do textilného kontajnera pre charitatívne účely, je potrebné si uvedomiť, že nekvalitné lacné tričko, ktoré je vo vašej skrini, kvôli rýchlemu trendu, môže byť pre ne skôr odpadom. Prevádzkovatelia kontajnerov, preto charitám poskytujú len množstvo odevu, ktoré samy potrebujú a chcú a ostatné predávajú do second – handov. Financie poskytnuté z predaja potom putuje na kontá charitatívnych organizácii vo forme finančného daru.
…začni vo svojom šatníku
Ak rozprávame o dopadoch módy na životné prostredie, je potrebné podotknúť, že výrazné percento z celkovej ekologickej stopy našich odevov máme v rukách my – spotrebitelia. Životný cyklus jedného kusu oblečenia by mal byť medzi 100-200 noseniami. Čo teda môžeme urobiť pre predĺženie životného cyklu nášho oblečenia?
- Ak oblečenie už nenosíte, skúste sa ho predať alebo darovať, aby sa predĺžil ich životný cyklus. Naopak, skúste nakupovať aj vy v second-hande namiesto nákupu nového.
- Pri nákupe nových materiálov uprednostnila materiály šetrné ku životnému prostrediu.
- Perte a ošetrujte svoje oblečenie rozumne.
- Investujte do oblečenia, ktoré je vyrobené z kvalitných materiálov a humánnym spôsobom.
- Hľadajte lokálne a etické značky, ktoré sa starajú o zníženie uhlíkovej stopy
- Odolajte nutkaniu nakupovať. Uprednostnite kvalitné nadčasové kúsky, alebo si vytvorte kapsulový šatník.
- Pri kúpe a akéhokoľvek produktu premýšľajte, čo s ním bude ďalej. Po ukončení jeho životnosti ho bude možné zrecyklovať alebo zkompostovať?
Použitá literatúra:
1 LOVED CLOTHES LAST: issue #2. London: Fashion Revolution, 2018
2 Toxické nitky: Jak oděvní průmysl dělá ze spotřebitelů nechtěné spolupachatele toxického zamoření [online]. Greenpeace. Dostupné z: http://www.greenpeace.org/czech/Global/czech/P3/publikace/Detox/Toxicke_nitky_CZ.pd
3 Fast Fashion. Museum für Kunst und Gewerbe Hamburg, 2015. ISBN 13978-3-923859-82-5
4 PŘÍBĚH SKŘÍNĚ O TOM, JAK FUNGUJE MÓDNÍ PRŮMYSL, V. Hubková, Broumov, 2018